Ahojte..
Kym vsetci netrpezlivo ocakavame Edkov prispevok, rad by som napisal par slov k celemu vyletu. Konecne pocty sa velmi nelisia od tych ktore boli uvedene na zaciatku:
432 km (Petko mal inak nastaveny tachometer, takze bude so mnou nesuhlasit :)
6 dni, 6 noci (ked ratam aj tu prvu v zborovom dome v Batizovciach)
5 ludi a 5 bicyklov, 20 dusi (aj ked niektore pozaliepane aj viackrat) a 10 kolies
Este minulu sobotu, ked sme s Petkom cestovali do Batizoviec som mu hovoril, ze ja sa uz tesim na tu dalsiu sobotu (teda dnesok). Preco? Nie len ze to cele uz budem mat za sebou, ale ze sa zasluzene pojdem zrelaxovat do Aquacity Poprad. No a to co ma drzalo celych tychto 6 dni sa konecne splnilo! :) Dnes sme sa boli vykupat v termalnych bazenoch a vyskusali sme aj tobogany. Pred celym vyletom sa hovorilo take cosi, ze ked prideme uz v piatok do Batizoviec, tak v sobotu si mozeme spravit vylet niekam do Tatier na bicykli. Ako sa vsak tyzden skracoval a zadky viac a viac rozbolievali vsetci sa postupne priklanali k mojmu sobotnajsiemu programu. A verte bolo to nadherne.. len tak sediet v tepluckej vode, bublinky vsade okolo nas a iba cisty relax.. nemusiet krutit a tlacit do pedalov, tahat viacere zbytocne veci, ktore som za cely ten tyzden ani raz nevyuzil, a hladat stale novu zabavku pre mysel, aby sa len nezaoberala bolestou sedacej casti tela.
No ale este k par slov k vyletu.. Boli to krasne dni, videli sme vela peknych veci a este viac veci sme vidiet nestihli. Medzi inym sme videli miesta, kde voda-potok mizne v skale (Branisko), Svejka v Humennom, Vinianske jazero, Zemplinsku siravu. Zistli sme, ze netreba verit vsetkym mostom, ktore su na Google maps. Objavili sme, ze ked uz nie je sil, staci stretnut hlucik romskych deti na okraji cesty a hned nohy slapu aj 20km/h do kopca. Cim vychodnejsie sme isli, tym lahsie bolo rozpoznat hranice jednotlivych okresov, kedze cesta sa z krasnej asfaltky zrazu zmenila na nepoznanie - presli sme do Kosickeho okresu cez Herlianske sedlo. Pri tomto sedle sa chvilocku pozastavim, kedze mam nanho pekne spomienky. Totizto som tam vyhral horsku premiu :) Aj ked s pomocou vsetkych spolucestujucich. Janko vytrvalo slapal za mnou a tlacil ma dopredu a ostatni traja nam dvom dali naskok, takze sme to stihli vyslapat na vrchol minutku pred nimi. Dobri kolegovia, chcem sa im aj touto cestou podakovat, musim povedat, ze to bol pekny pocit. Po tomto vykone som sa zase zaradil na svoje standardne miesto ku koncu nasej 5 clennej skupiny. Z dalsich dojmov uz len niektore: uz vieme, kde byvaju Kleknerovi v Prakovciach, aj Lumnitzerovi v Mnisku, zistili sme, ze v Slovenskom raji slanina nie je maso (chalpce, ved nie si v Kosiciach), pozreli sme si Stratensky kanon a kopec dalsich spomienok by som tu mohol vymenovavat.
Snad iba jednu este, na ktoru budem este niekolko dni spominat. Petko uz spomenul, ze sme poriadne zmokli, ked sme isli na Geravy. Isli sme hore Zejmarskou roklinou (videa a fotky nizsie) - ta bola velmi pekna - typicky Slovensky raj - rebriky, vodopady, skaly a korene stromov. Velmi pekne miesto! Kym sme stupali Zejmarskou roklinou a fotili krasy prirody, ani sme si velmi nevsimali oblohu, kedze sme aj tak boli v lese. Ked sme ale vysli na Geravy, vsimli sme si, ze sa nebo dost zatiahlo a aj na cistinke bolo dost tma na 6 hodin vecer. Podla mapy nas cakala cesta dolu do Dediniek a mala trvat 40 min. Zbalili sme fotaky a mobily do jedinej tasky, ktoru sme mali so sebou a zacali sme najprv iba rezkym krokom, ale postupne aj behom klesat z Gerav do Dediniek. Isiel som vpredu s Borisom a za nami Janko s Edkom, ktory niesol tasku s cennostami a dbal aby taska nepremokla - tazka uloha pocas prietrze mracien bez dazdnika a prsiplasta! :D Cesta sa klukatila lesom pod uz 4 roky nefunkcnou lanovkou. Dufali sme ze teda sa to vyprsi, kym budeme v lese. No ako sme sa blizili k cielu cesta vysla z lesa von a uz nebolo kde sa skryt. Najprv sme zavahali ci nezostat v lese, ale ked sme sa pozreli na svoj odev a jeden na druheho bolo nam jasne, ze uz viac zmoknut asi ani nemozeme. Tak sme sa rozbehli cistinkou, z ktorej sme v dialke cez husty lejak videli prve domceky obce Dedinky. Bezim si tak v dazdi a naraz sa len nesiem po zadku mokrou travou, ktora sa klze akoby som sa smykal na tobogane! :) Borisovi sa dokonca podarilo tento moj zjazd aj zdokumentovat. Edko ma v tom nenechal sameho a aj on sa spustil par metrov po zadku. Co uz, inu obuv ako sportove halove tenisky sme nemali a tie veru na takyto teren nie su stavane. Ked sme sa blizili k prvym domom, zacal lejak slabnut a za chvilu uz len mrholilo. Ked sme dorazili k prvemu penzionu, vyuzili sme ochotnych domacich, ktori nam pozicali uterak. Na WC som zistili novy sposob vyuzitia susiaka na ruky, kde som sa dobre vyhrial a vysusil aspon hlavu. Mal som iba jedno tricko a hovoril som si ved je to rychloschnuci cyklo dres, ten vyschne rychlo. Lenze bol tak premoceny, ze sa susil az do rana. Takze nam nezostavalo nic ine, len peso obist celu Palcmansku masu z Dediniek do obca Dobsinska masa. Takto skoncil nas vylet na Geravy. Povodne sme po zijdeni z Gerav sa chceli este okupat v Palcmanskej masi. Ale ked sme sa k nadrzi dostali, velmi nam do kupania nebolo, ved sme aj tak boli mokri, akokeby sme sa v nej uz kupali. A preco budem na neho este par dni spominat? Skriabe ma hrdlo, mam poriadnu nadchu, takze spotreba vreckoviek je dost velka a hlas sa pomaly straca. Vdaka Bohu v piatok sa to az tak velmi neprejavilo, kedze sme este mali prejst z Dediniek do Batizoviec nejakych 60km, co sa aj bez vacsich problemov podarilo. Ale dnes uz platim dan za ucast v sutazi "Mister mokre tricko Geravy".
A teraz spat k hodnoteniu vyletu. Doteraz som nejazdil vela na bicykli - za poslednych 6 rokov asi 100 km. Takze to bol pre mna uplne iny uhol pohladu na cestovanie a prezeranie krajiny a prirody zo sedadla bicykla. Vcera vecer, ked som si sadal do auta, tak som sa citil velmi cudne :) V kazdom pripade, asi zacnem viac pouzivat svoj dvojkolesovy zaprah. Nebude mat sice 130 koni, ale iba jedneho somara, ktory slape do pedalov (ako poznamenal Petko O., ked nas do strmeho kopca, tusim pred Humennym, predbiehali silne auta).
Ak by ste sa niekedy chystali na podobny cyklovylet, nevahajte pozvat Edka s Borisom. Urcite sa vam zijdu ako perfektni, internatom vyskoleni, kuchari. Tie speciality internatnej kuchyne boli uplne exoticke. Od cestovin na milion sposobov (napr. s prazenicou), po spekacky so slaninou pripravene na panvici (umyt si to ale museli sami!) s paradajkami a paprikou. Mozno to znie obycajne, ale vtedy to chutilo ako najlepsia delikatesa. Dalej nezabudnite pozvat ani Petka, lebo ako sam poznamenal, kde by sme my bez neho boli! :D Janko, ten bol presne ako to ludova mudrost hovori ticha voda, ktora brehy myje. Kym mu zo zaciatku tyzdna nebolo zdravotne najlepsie, s tempom nam akurat stihal. No ked mu uz bolo dobre, tahal jak drak, skoro sme mu nestihali my. No a keby ste potrebovali niekoho kto by zvysoval vahovy priemer a znizoval rychlostny priemer, rad sa pridam :)
Chceme vam vsetkym podakovat za vase modlitby. Citili sme ich! Hlavne som vdacny Panovi za to, ze sme mohli vsetci piati prezit spolu pekny a pozehnany cas, s niektorymi sa viac spoznat a vobec, ze to vsetko prebehlo bez jedineho konfliktu a v dobrej nalade.
Ked sme uz vsetci boli v Batizovciach urobili sme par fotiek, ktore tu prikladam. Dalsie fotky este potriedime a casom sem popridavame (aspon linky na fotoalbumy) a tak podoplname niektore posty.
Co sa tyka sutaze vyhlasenej Edkom, ktora vas vyzyvala ku pisaniu komentarov, prenechavam hlavnu ulohu vyhodnocovania tejto sutaze Edkovi. Viac informacii sa teda dozviete od neho, dufajme ze coskoro :) - musite ho (aj Petka a Borisa) chapat, kedze dnes zacal turisticky pobyt v Batizovciach, kde budu cely tyzden a asi vela volneho casu nebudu mat. Takze mozno to min. ten tyzden potrva.
Dnes som uz velmi rad, ze som doma, v suchu a teple a nemusim sediet na tom muciarskom nastroji - sedadle bicykla! Tiez sa tesim, ze po tyzdni vidim znovu svoju manzelku. Mimochodom, dakujem jej ze mi opravila gram. chyby v tomto poste :) Co uz, vyborne ma doplna.
Zatial sa s vami lucim a dakujem este raz za podporu pisomnu/modlitebnu/hocijaku inu.
P.S.: mudre Borisove slova: "Kupte si bicykel!" :)
Kym vsetci netrpezlivo ocakavame Edkov prispevok, rad by som napisal par slov k celemu vyletu. Konecne pocty sa velmi nelisia od tych ktore boli uvedene na zaciatku:
432 km (Petko mal inak nastaveny tachometer, takze bude so mnou nesuhlasit :)
6 dni, 6 noci (ked ratam aj tu prvu v zborovom dome v Batizovciach)
5 ludi a 5 bicyklov, 20 dusi (aj ked niektore pozaliepane aj viackrat) a 10 kolies
Este minulu sobotu, ked sme s Petkom cestovali do Batizoviec som mu hovoril, ze ja sa uz tesim na tu dalsiu sobotu (teda dnesok). Preco? Nie len ze to cele uz budem mat za sebou, ale ze sa zasluzene pojdem zrelaxovat do Aquacity Poprad. No a to co ma drzalo celych tychto 6 dni sa konecne splnilo! :) Dnes sme sa boli vykupat v termalnych bazenoch a vyskusali sme aj tobogany. Pred celym vyletom sa hovorilo take cosi, ze ked prideme uz v piatok do Batizoviec, tak v sobotu si mozeme spravit vylet niekam do Tatier na bicykli. Ako sa vsak tyzden skracoval a zadky viac a viac rozbolievali vsetci sa postupne priklanali k mojmu sobotnajsiemu programu. A verte bolo to nadherne.. len tak sediet v tepluckej vode, bublinky vsade okolo nas a iba cisty relax.. nemusiet krutit a tlacit do pedalov, tahat viacere zbytocne veci, ktore som za cely ten tyzden ani raz nevyuzil, a hladat stale novu zabavku pre mysel, aby sa len nezaoberala bolestou sedacej casti tela.
No ale este k par slov k vyletu.. Boli to krasne dni, videli sme vela peknych veci a este viac veci sme vidiet nestihli. Medzi inym sme videli miesta, kde voda-potok mizne v skale (Branisko), Svejka v Humennom, Vinianske jazero, Zemplinsku siravu. Zistli sme, ze netreba verit vsetkym mostom, ktore su na Google maps. Objavili sme, ze ked uz nie je sil, staci stretnut hlucik romskych deti na okraji cesty a hned nohy slapu aj 20km/h do kopca. Cim vychodnejsie sme isli, tym lahsie bolo rozpoznat hranice jednotlivych okresov, kedze cesta sa z krasnej asfaltky zrazu zmenila na nepoznanie - presli sme do Kosickeho okresu cez Herlianske sedlo. Pri tomto sedle sa chvilocku pozastavim, kedze mam nanho pekne spomienky. Totizto som tam vyhral horsku premiu :) Aj ked s pomocou vsetkych spolucestujucich. Janko vytrvalo slapal za mnou a tlacil ma dopredu a ostatni traja nam dvom dali naskok, takze sme to stihli vyslapat na vrchol minutku pred nimi. Dobri kolegovia, chcem sa im aj touto cestou podakovat, musim povedat, ze to bol pekny pocit. Po tomto vykone som sa zase zaradil na svoje standardne miesto ku koncu nasej 5 clennej skupiny. Z dalsich dojmov uz len niektore: uz vieme, kde byvaju Kleknerovi v Prakovciach, aj Lumnitzerovi v Mnisku, zistili sme, ze v Slovenskom raji slanina nie je maso (chalpce, ved nie si v Kosiciach), pozreli sme si Stratensky kanon a kopec dalsich spomienok by som tu mohol vymenovavat.
A teraz spat k hodnoteniu vyletu. Doteraz som nejazdil vela na bicykli - za poslednych 6 rokov asi 100 km. Takze to bol pre mna uplne iny uhol pohladu na cestovanie a prezeranie krajiny a prirody zo sedadla bicykla. Vcera vecer, ked som si sadal do auta, tak som sa citil velmi cudne :) V kazdom pripade, asi zacnem viac pouzivat svoj dvojkolesovy zaprah. Nebude mat sice 130 koni, ale iba jedneho somara, ktory slape do pedalov (ako poznamenal Petko O., ked nas do strmeho kopca, tusim pred Humennym, predbiehali silne auta).
Ak by ste sa niekedy chystali na podobny cyklovylet, nevahajte pozvat Edka s Borisom. Urcite sa vam zijdu ako perfektni, internatom vyskoleni, kuchari. Tie speciality internatnej kuchyne boli uplne exoticke. Od cestovin na milion sposobov (napr. s prazenicou), po spekacky so slaninou pripravene na panvici (umyt si to ale museli sami!) s paradajkami a paprikou. Mozno to znie obycajne, ale vtedy to chutilo ako najlepsia delikatesa. Dalej nezabudnite pozvat ani Petka, lebo ako sam poznamenal, kde by sme my bez neho boli! :D Janko, ten bol presne ako to ludova mudrost hovori ticha voda, ktora brehy myje. Kym mu zo zaciatku tyzdna nebolo zdravotne najlepsie, s tempom nam akurat stihal. No ked mu uz bolo dobre, tahal jak drak, skoro sme mu nestihali my. No a keby ste potrebovali niekoho kto by zvysoval vahovy priemer a znizoval rychlostny priemer, rad sa pridam :)
Chceme vam vsetkym podakovat za vase modlitby. Citili sme ich! Hlavne som vdacny Panovi za to, ze sme mohli vsetci piati prezit spolu pekny a pozehnany cas, s niektorymi sa viac spoznat a vobec, ze to vsetko prebehlo bez jedineho konfliktu a v dobrej nalade.
Ked sme uz vsetci boli v Batizovciach urobili sme par fotiek, ktore tu prikladam. Dalsie fotky este potriedime a casom sem popridavame (aspon linky na fotoalbumy) a tak podoplname niektore posty.
Co sa tyka sutaze vyhlasenej Edkom, ktora vas vyzyvala ku pisaniu komentarov, prenechavam hlavnu ulohu vyhodnocovania tejto sutaze Edkovi. Viac informacii sa teda dozviete od neho, dufajme ze coskoro :) - musite ho (aj Petka a Borisa) chapat, kedze dnes zacal turisticky pobyt v Batizovciach, kde budu cely tyzden a asi vela volneho casu nebudu mat. Takze mozno to min. ten tyzden potrva.
Dnes som uz velmi rad, ze som doma, v suchu a teple a nemusim sediet na tom muciarskom nastroji - sedadle bicykla! Tiez sa tesim, ze po tyzdni vidim znovu svoju manzelku. Mimochodom, dakujem jej ze mi opravila gram. chyby v tomto poste :) Co uz, vyborne ma doplna.
Zatial sa s vami lucim a dakujem este raz za podporu pisomnu/modlitebnu/hocijaku inu.
(Janko Lumnitzer sa od nas oddelil uz vo Svite, kedze sa este v piatok chcel vratit domov)
Krasny zaverecny prispevek :) Clovek ma po precteni toho blogu dojem, ze tam byl s vami. Je to super napad - takhle psat. Dekuju za zprijemneni celeho tydne :)
OdpovedaťOdstrániťpripájam sa, a som šťastná, že ste všetci v poriadku, celí a zdraví dorazili do cieľa Vašej cesty. Modlitby nás, i všetkých ostatných, ktorí Vás cez tento blog sledovali, Vás sprevádzali.
OdpovedaťOdstrániť...neuveriteľné, hurááá, konečne po úmornej snahe celého týždňa sa mi, síce oneskorene, ale predsa podarilo niečo poslať. No, ani vlastná mama IT "menežera" nemusí rozumieť všetkému v tomto prístroji, ale pochválim sa, som lepšia ako ocko :)
OdpovedaťOdstrániťkym niektori slapali cely tyzden do pedalov a bojovali s vlastnym telom, niektori cely tyzden bojovali s blogspotom! :) a hura ze sa to vsetkym podarilo vyhrat!
OdpovedaťOdstrániťja som uz vyzdvihla to, co z mojho manzela ostalo po tomto narocnom tyzdni a dorazili sme domov. buduci tyzden ho teda budem liecit a obskakovat, kedze si priniesol suveniry v podobe choroby. ostatnym zucastnenym chalanom prajem este vela sil do tej tatranskej turistiky, ktora vas teraz caka!
Nazdar chalani. Ano, poznavanie krajiny na bikeu je ohromne. Ked sa k tomu prida dobra partia bikerov tak to cely vylet este umocni. Petko mas u mna plusku za to ze neroztrhol retaz alebo nezlomil kluku. Edkovi ju davam za defekty. Jakubovi ze to zvladol bez davky predtym najazdenych km. Borisovi a Jankovi za vytrvalost. Tak tesim na buduce bike session - Kralova Hola caka... Pozdravujeme (Andy + Claudi)
OdpovedaťOdstrániť