Ako spravit z bicykla (takmer) vodny bicykel

Tak, po dvoch dnoch sa Vam opat hlasim aj ja. Vcera aj dnes sa toho stalo ajajaaaj, ale kedze vacsinu z toho uz zhrnuli chlapci vo svojich prispevkoch, obmedzim sa len na to, co zabudli a na niektore moje dojmy z tychto dni.
Uz vcera Vam Petko opisal nase suboje na horskych premiach, mam taky dojem, ze mi sledovanie Tour de France nespravilo dobre, teraz stale uz len taktizujem a taktizujem :-D Musim vsak povedat, ze napriek tomu, ze mam udajne "vetche stehna", zatial sa mi dari celkom dobre a Petko ma este v priamej konfrontacii neporazil :-) Ale to len na okraj, nechcem, aby to vyzeralo ako komentare z cyklistickych pretekov.
Chcel som napisat vela toho, co som prezil pocas vcerajsieho dna, no ked sa tak obzriem spat, spominam si prevazne na dnesne zazitky, kedze ich bolo naozaj vela. Vacsinu ste si mohli precitat v Jakubovom prispevku, no na jednu velmi peknu chvilu zabudol :-) Nazval by som tento zazitok, "neverte bielym cestam na mapach".
Kedze sme sa uz vo Vinnom dostali do mierneho casoveho sklzu, rozhodli sme sa trasu skratit a v ramci setrenia sil prejst zo Sucheho do Sacurova po lesnej cesticke (inak by sme to museli obchadzat cez Vranov, co sa nam naozaj nechcelo). Vsetko slo krasne, az kym cesta, po ktorej sme sli, zrazu neskoncila. Verte, neverte, no vyzeralo to presne tak, ako by tam mal byt most, len tam nebol. Vtip je v tom, ze presne tak to aj bolo. Most zburali pred dvoma rokmi. Povedali sme si vsak, ze nas predsa nejaky potok nezastavi a vydali sa hladat brod. Ten sme nakoniec po konzultacii s domacimi nasli. Ak si predsavujete maly potocik, brod s hlbkou sedem centimetrov, ktory sme len tak presli na bicykloch, ste na omyle. Voda mala miestami nieco cez pol metra a bola poriadne studena. Niektori sa museli otocit aj trikrat, aby vsetko ponosili. No, bol to zazitok :-) A pozornemu citatelovi iste neujde, ze prave z tohto zazitku vznikol aj nadpis.
Ako uz Jakub pisal, zabludili sme aj do dvoch osad, vdaka Panovi sa nam podarilo vyhnut vsetkym detom, ktore sa takmer vrhali pod kolesa ci tahali batozinu z bicyklov a rovnako aj vsetkym letiacim kamenom. Ale nebolo to take strasne, aj na tento zazitok budeme spominat v dobrom.
Hoci som si na zaciatku povedal, ze nebudem porovnavat tento rocnik s tym minulym (Taliansko s Edkom a Majom), predsa to dnes porusim. Mam totiz pocit, ze narocnost tohto vyletu spociva v niecom inom. Asi viete, ako sme sa minuly rok kazdy vecer (ci lepsie povedane kazdu noc) trapili s ubytovanim, stihanim trasy ci jedlom. V podstate to (aspon pre mna) bolo ovela zatazovejsie, ako samotne bicyklovanie. No tu je to presne naopak. Ubytovanie, jedlo, zatial to vsetko ide naozaj dobre. No keby ste vedeli, kolkokrat som si uz dnes hovoril, ze som na dne svojich sil :-D Kazdy jeden kopec bol utrpenim. A potom prisiel dalsi. A dalsi. A este jeden. Veru, moje nohy si odo mna zasluzia verejne ospravedlnenie. Prepacte, nohy moje, ze vas takto trapim a zaroven vam dakujem, ze ste ma este nesklamali :-)
A Vam ostatnym dakujeme za podporne komentare, smsky a hlavne modlitby. Naozaj to velmi citit a pridavam sa k tomu, co napisal Jakub (pretoze presne rovnako to prezivam aj ja), ze je uzasne, ze Pan Jezis ma pre nas kazdy vecer pripravene miesto a ze On ho ma pripravene pre nas aj vo vecnosti.
Tak, idem si este trocha vyvetrat hlavu (tu v Banskom je naozaj krasne a ubytovanie je uzasne) a pojdem spat. Zajtra nas caka (dalsi) dlhy den.
Dobru noc.