štvrtok 19. júla 2012

Tu nie si v Košiciach chlapče, toto je Slovenský Raj!

Ahojte, dávam to na druhý pokus, kedže prvý bol asi príliš dlhý a nepodarilo sa ho zverejniť. Sme v záveri záverečného záveru, čaká nas už len dojazd do Batozoviec, dúfam. Nohy už svoje cítia, aj my cítime svoje nohy aj nohy navzájom. Zdravie drží, napriek malým škrabaniam v hrdle a unaveným zapáleným svalstvom. Dnes bol opäť nádherný deň, Pán nám dal najteplejšie počasie z celého týždňa a bolo to cítiť už ráno, chlapci sa pred cestou posilňovali nanukmi od tety Lumnicerovej, ej ktohovie či sa to nepodpíše na ich hrdlách. Cestu sme zvolili starostlivo po predchádzajúcich skúsenostiach mimo osád kam ani slnko pre hanbu nepozerá, obišli sme aj obávaný kopec za Nálepkovom a zvolili sme si jeho mladšieho brata, stúpanie za Hnilcom na Mlynky. Príroda nám ukázala ako sa vie pohrať s výhľadmi a asfaltom, kým na niektorých miestach slniečko topilo zaplátané cesty tak, že sa lepili pneumatiky, inde si asfalt celkom zobrala voda a nechala len štrk a mláky. Niekoľko kilometrov sme sa viezli v okolí Pekliska v zjazdoch aj stúpaniach po ostých kameňoch čo mi dal pocítiť aj môj plášť, ktorý začína mať také kuľhavé pohyby, veľký tlak na takom teréne asi oslabuje materiál. Nastal čas obeda, ktorý bol pôvodne naplánovaný v Hnilci, ale tam Vám predstavte si, nič nie je. Fakt. 6 km cez kopec v Mlynkoch je tých penzionov motorestov a pohostinstiev ako maku, ale v Hnilci nič. Prekonali sme hypoglykemické šoky v hlade, naliali brucho aspoň vodou a šliapali do kopcov. Cestári sa deň pred nami činili, namiesto dier na ceste sú teraz hrbole, ale to sa ešte usadí, ako vravia odborníci. V totych Mlynkoch ako vravia domáci sme si dali dobrý a pekne drahý obed, ale ako vravel pán domáci, tu nie si v Košiciach chlapče, tu sa denné menu nevarí, komáre z polievky sa nevyťahujú a muchy z piva tiež nie :-). Po menšej nepohode sme dostali aj inak neprístupný prístup na wifi ako odmenu, i ked toho komára z polievky to nevytiahlo. Nuž ale cieľ dnešnej krátkej, ale o to krajšej etapy sa blížil, pofotili sme okolie priehrady, dokonca sme našli lacné a výborné ubytovanie. Hned pri vode - aby ste rozumeli východniarskemu výrazu, znamená 300m do prudkého kopca :-)
Kedže som celý deň bojoval s boľavým zadkom, ktorý si už prestal rozumieť s mojou sedankou, zostal som radšej polihovať na chate, kým sa chlapci vybrali na prechádzku. Do polhodiny husto pršalo, o niekoľko hodín sa vrátili Do polpása nahí, kvapkajúci, uzimení s nalomeným zdravím, ale rýchlo sa posprchovali, nadopovali vitamínmi a uložili v teple. Je pol jedenástej a stále prší, silno v prívaloch, ale verím že do rána už bude voda len tam kde má byť, v priehrade. Vody sme už predsa len mali dosť, po tom ako Jakub zahlásil "na internete je tu cesta" sme zistili že na mieste kde mala byť je už len zvrhnutý most. Našli sme za pomoci domácich miestny brod a opláchli nohy kým sme poprenášali všetku batožinu a bicykle na druhú stranu. Pripájam aj video, snád pôjde spustiť.
https://www.youtube.com/watch?v=L19Ns7VMZno&feature=youtube_gdata_player

Toľko nadnes, Edko sa tu ešte zamýšľa a verím že na jeho príspevok čakáte vo vytržení a s napätím ako dôchodkyne na poslednú časť telenovely, preto mu nechám priestor na rozmýšlanie a klávesnicu na prenos do dogitálnej formy. Majte sa pekne, myslíme na Vás všetkých ktorí nás povzbudzujete a modlite sa za náš úspešný návrat domov. Zajtra by sme mali prejsť už len nejakých 50-60 km, čo by nemal byť problém, ale ktovie čo je ešte pre nás pripravené. Dobrú noc, ahojte. P.

1 komentár:

  1. Servus chlapi. Tak som rád, že vám to ide a ste živý a zdravý. Dobre, že ste sa v tom Hnilci nezastavili, je to oblasť s vysokou koncentráciou radónu (radioaktívny plyn z rozpadu uránu). Keďže ste blízo top bicyklovej destinácie odporučil by som vám Kráľovu Hoľu(1948 m.n.m) :-). Pozdravuje vás aj Klaudia aj synak. Majte sa.

    OdpovedaťOdstrániť