Edko, urob Goriluuu!!

Planoval som nechat chalanov, aby pisali postrehy z ciest, ved im to ide super, ale neda mi to neoslovit aj svoj funclub - dufam, ze aspon dvaja sa najdu ;) Ako uz Majo v komentare spomynal, je pravda ze som sa neobjavoval na ziadnych hornych prieckach. Totizto, mojim cielom je prejst celu trasu :) takze aj ja idem za svojim cielom! Zatial uspesne.

Takze v skratke.. boli ma cely clovek, ale nalada je celkovo fajn, takze sa ide perfektne. Nesmieme vsak opomenut Janka, ktory si urcite zasluzi pochvalu nad nas vsetkych. Ved stale ide jak drak a pritom ma zdravotne problemy. Dufajme, ze to coskoro pominie a ukaze sa plnej sile.

Ale to neni koniec, pozrime sa este na dnesny den v skratke. Vyrazili sme podozrivo skoro, uz o cca pol 9. Z Humenneho sme obisli hrad Jasenov a zrazu sa asfaltka zacala stracat. Namiesto nej tam bola pekna polna cesta. Kedze posledne dni dost prsalo, tak aj ta cesta i ked na povrchu celkom vyschnuta bola miestami makka jak masielko. Tato cesta viedla na prvu horsku premiu dnesneho dna, ktoru si niektori chalani ani nevsimli :) nasledoval krasny zjazd po nadhernej luke s neopisatelnymi vyhladmi. Vychod je krasny!! Kto neveri, nech sa pride pozriet! :) Dalej sme cestou - necestou, ale hlavne cestou, pokracovali k Vinnianskemu jazeru. Tam vam bol taky kopec, podla mojho subjektivneho nazoru asi najtazsi z celeho dna. Mozno aj preto, ze som akurat zacal pocitovat nedostatok cukru. Borisom odporucany doplnok stravy - hroznovy cukor pomohol a zavalil moje veny sacharidmi.. Potom sa uz slo. Ale aby som vas vyviedol z omylu :) nebojte sa nebolo to nic rychle, pekne kludne tempicko (prevody 1-2,1).. Po zvladnuti tohto vrcholu, sme sa peknou lesnou cestou spustili do Vinneho. Poobdivovali sme Vinnianske jazero a sli hladat daco pod zub. Nedaleko Kaluze sme nasli pekny penzion na obed, ale o tom uz bolo pisane. Tam zasadol hlavny stab a rozhodol, ze na Sninsky kamen sa nejde. Bolo to schvalene vsetkymi clenmi stabu. Fakt by sme to nestihli, Skoda.. Ale aspon, vieme kam sa este mame nabuduce vratit :) Takze dalej takou hore-dole cestou do Michaloviec a potom dedinkami  cez Sacurov a Vranov do Banskeho. Este sa nesmiem zabudnot zmienit o zazitku v Sacurove. Kde sme mali namierene na susednu dedinu Davidov. Ale ked sme sa zacali blizit ku koncu Sacurova, tak koncentracia miestnych spoluobcanov zacala exponencialne stupat. To sa nam zacalo trochu nezdat, a tak som pozeral na 3 ludi, ktori sa mi aj cez slnecne okuliare zdali ze predsa maju jasnejsiu plet. Pre istoto este pred tym, ako som zastavil som si to overil bez okuliarov, a zastavil som. S usmevom nam hovorili, ze vobec neodporucaju tade chodit, kedze za zakrutov je osada spoluobcanov. Ze je tomu tak, potvrdili aj chalani, ktori pokracovali v ceste a tusim sa rychlejsie vracali ako tam isli :D Edkovi to nedalo, tak sa tam musel ist pozriet a prehodit par slov s miestnymi detmi, ktorych sa potom horko tazko zbavoval :) Dali sme na rady miestnych a otocili sme to na Vranov a hlavnou cestou na Banske. Podobny zazitok, ale v trosku mensej miere nas cakal aj za obcou Vechec. No, prezili sme :)

Z nadejou, ze snad nebudeme musiet ist az do Herlien cez horsky prechod, sme vchadzali do obce Banske. Isiel som uz na zotrvacnost (aj ked hore kopcom) - nohy slapali same, a v duchu som sa modlil, aby Pan Jezis pripravil pred nami v tejto obci ubytovanie. Asi by sme to zvladli aj do Herlian, kde sme vedeli o nejakom penzione, ale bola by to "smrt". Naozaj by sa nam ubytovanie v Banskom velmi hodilo. Petko s Edkom boli v predu, tak ked sme ich dobehli niekde v strede Banskeho, uz oslovili pani Janu Hanusinovu ci nam neporadi ubytovanie. Ochotne nam poradila rodinu Jurcovych a ti nas tak isto ochotne ubytovali. Je to nadherne, ked moze clovek prezit, ze Pan Jezis sa naozaj o vsetko stara a ide pred nami. Manzelia Jurcovi nam prenajali cely domcek, so vsetkym co v nom bolo aj na dvore. Momentalne sedim pri piecke a tukam do malej bluetooth klavesnice (ktoru som si zobral zo sebou) a okoli mna zavana cibulka a pecene spekacky, ktore Boris s Edkom pripravuju na veceru. Pri piecke nie som preto, zeby bola zima :) ibaze tu je zastrcka a nabijam mobil :) Ale uznavam znie to divne, a verte aj vyzera :) Takze chystame sa na veceru..

A kto vydrzal s citanim az sem, tak sa mu dostane aj vysvetlenia nazvu. Edko nosil moju Gorilu - flexibilny tripod na zrkadlovku (ano, vlacim ju zo sebou a verte stoji to za to). A vzdy ked som potreboval fotak, tak som zavolal "Edko, gorila". A z toho vzniklo: "Edko urob Gorilu!". A celkom mu to islo :)

Zopar fotiek na zaver. To sa bude spat.. Dobru noc.